Rozmery nového progresívneho pitného a výživového režimu

 


Nový progresívny pitný a výživový režim, ktorý rešpektuje prirodzené potreby organizmu, je nutné posudzovať z niekoľkých uhlov pohľadu.

1. Fyzický rozmer

Voda nie je iba zdroj chýbajúcej tekutiny, keď má človek smäd. Voda patrí medzi základné stavebné kamene výživy.
Pitie vody pred jedlom poskytuje priaznivé podmienky pre tvorbu enzýmov, pre život buniek, obohacuje organizmus o dôležité minerály a o stopové prvky.
Tri základné významy vody pre organizmus sú: vyživovací, antioxidačný a harmonizačný. Voda je nutná súčasť potravy, metla nečistôt a "liek" pre oslabené bunky.
Voda pred jedlom vytvára v tele harmóniu, dodáva energiu a sviežosť, ale predovšetkým je zdrojom mikroživín pre endogénne tráviace enzýmy, ktoré vyživujú a udržujú chod ľudského tela. Enzýmy sú nehmotnou substanciou energetického princípu života.
Voda pred jedlom posilňuje lymfatický systém, čím dochádza k prirodzenej detoxikácii organizmu, kedy lymfa - miazga vynáša z tela škodlivé látky.
Ak chce človek byť zdravý, musí vytvárať endogénnym tráviacim enzýmom podmienky, ktoré nevyvolávajú usadzovanie prebytočných a telu škodlivých látok, spôsobujúcich degeneráciu buniek.
Napríklad galaktosémia je génová "molekulárna choroba", pri ktorej postihnutý organizmus nie je schopný vytvárať enzým galaktózo-1-uridyltransferázu. Tým dochádza k poškodeniu určitých orgánov. Pečeňové bunky odumierajú a tak vzniká žltačka, obličky prepúšťajú do moču bielkoviny a aminokyseliny, očná šošovka sa zakaľuje, znižuje sa obsah glukózy v krvi, spomaľuje sa psychický vývoj, zväčšuje sa slezina, priečny tračník zmenšuje svoj objem - zmršťuje sa, atď.. To znamená, že bez chýbajúceho vyššie uvedeného enzýmu, ktorý ako všetky ostatné potrebuje pre svoju aktiváciu dostatok čistej pitnej vody v priebehu celého dňa, predovšetkým však pred jedlom, dochádza k nedostatočnému rozkladu napríklad potravy obsahujúcej mliečnu laktózu. Časti potravy nenatrávené týmto enzýmom zostávajú v organizme vo forme galaktózo-1-fosfátu, čím dochádza k postupným zmenám genetických informácií. Ich disharmónie vyvolávajú napríklad alergie, autoimunitné ochorenia - napríklad Addisonovu chorobu, hemolytickú anémiu, Gravesovu chorobu, sklerózu multiplex, systémový lupus apod.

Genetická informácia jednej alely (alela je jedna z konkrétnych foriem génu) sa teda premieta do celého radu chorobných znakov. Tento jav sa podľa genetikov označuje ako pleiotropný účinok.

Týmto doposiaľ málo rešpektovaným príčinám mnohých chorôb je možné predísť pitím dostatku čistej pitnej vody pred jedlom, teda progresívnym pitným a výživovým režimom.

Prielom nového pitného režimu spočíva aj v tom, že bola odhalená škodlivosť zapíjania jedla väčším množstvom tekutín ako sú 1-2 hlty čistej pitnej vody, čo dlhodobo a bez dôkladného výskumu nepozorovane vyvoláva rôzne disharmónie, únavu a choroby.
Nejde len o pitie samotnej vody po jedle, ale aj o pitie akýchkoľvek tekutín, keď je už tráviaci systém plný hustej potravy. Pri zapíjaní jedla sa dostavuje iba falošný pocit nasýtenia, hlavne u ľudí so zásaditým typom tráviaceho systému.
V častiach tráviaceho systému (predovšetkým v ústach) sa síce vytvoria podmienky pre aktiváciu tráviacich enzýmov, avšak už je pre ne neskoro, lebo človek je už plný potravy. Enzýmy ale aj napriek tomu pracujú ďalej, ale už nie je čo spracovávať a ich duchovný rozmer vysiela do mozgu impulzy, ktoré vyvolávajú pocit hladu. A človek má potrebu opäť sa najesť.
Napríklad človek sa naje a všetko, čo zjedol, je už v žalúdku. Po jedle vypije viac než dva hlty (tieto vyplavia zostatky jedla z úst) vody. Enzýmy v ústach sa aktivujú podľa množstva vypitej vody a zanedlho vyvolávajú pocit hladu.
Ochutené tekutiny po jedle enzýmy v ústach nie len aktivujú, ale nútia ich spracovávať cukry a chemikálie v nich obsiahnuté (ochutené minerálne vody, cola, čaje, pivo, víno atd.), tým vzniká ich neprirodzená činnosť a zbytočné vysiľovanie.
Sladkokyslé tekutiny vyvolávajú zanedlho pocit nového smädu a napríklad pivo, rovnako tak víno aj pocit hladu. Tento proces sa dá nazvať "nekonečný syndróm nenasýtenosti".

Voda po jedle a akékoľvek ďalšie tekutiny sú organizmom považované za prebytočné a škodlivé látky, ktoré neplnia svoj prirodzený účel. Bez nadsadenia sa dá povedať, že pitie vody po jedle je deštruktívny, tisícky rokov trvajúci zvyk, ktorého následky sa odrážajú nie len v rôznych bežných disharmóniách ako je napríklad nepravidelná stolica, zápcha, hnačky a ďalšie tráviace ťažkosti, hormonálna a enzymatická nedostatočnosť, problémy kĺbov, pečene a močového systému, ale predovšetkým pitie vody po jedle pôsobí ako deštrukcia celého bunkového systému organizmu, čím dochádza k intenzívnejšiemu starnutiu a k predčasnému umieraniu.
Najprirodzenejší dôkaz potreby pitia vody pred jedlom nájdeme u malých detí, ktoré bez špekulácie a bez zjavného dôvodu žiadajú piť vodu pred hlavnými jedlami, rovnako tak ako niektoré zvieratá. Iba dospelý zmanipulovaný človek, dodržujúci nezmyselné zásady súčasného nezdravého stravovania, vie zmanipulovať nie len deti, ale aj zvieratá tým, že ich núti, aby dali do seba čo najviac hustej potravy a pili vodu až po jedle.
Je to tým, že čistá pitná voda, ako jeden zo základných stavebných "kameňov" organizmu, bola človekom ponížená na podradný doplnok výživového systému.
V súčasnosti nenahraditeľný základ hmotnej potravy ako podmienky dlhodobej zdravej existencii človeka, teda chlieb a vodu, považuje ľudstvo za potravu chudobných a nemajetných. Voda je dnes považovaná iba za akýsi nosič  "významnejších", pseudovedcami vynájdených a zdravotníctvom posvätených látok ako sú napríklad umelé sladidlá, príchute, vône apod. Je to zásadný omyl vo výžive človeka, ktorý sa dlhodobo odráža v jeho deštrukcii, starnutí a nakoniec v predčasnej smrti.
Na druhej strane pitie vody pred jedlom v prirodzenom výživovom systéme človeka nestresuje, ale uvoľňuje. Organizmus týmto spôsobom získa v pravú chvíľu to, čo práve potrebuje. Tak ako spokojné nemluvňa alebo domáci mazlíček. Neotravuje, nie je nervózny a nič okrem prirodzenej činnosti nevyhľadáva.
Dodržovanie prirodzeného biorytmu ľudského organizmu je základom pohody a trvalého zdravia.
Pitím vody po jedle a nerešpektovaním vnútorných potrieb človek vytvára neprirodzené napätie a tlak nie len vo svojom fyzickom tele, ale aj vo svojom duchovnom a energetickom rozmere. Týmto vnútorným nesúladom vytvára podmienky pre vznik disharmónie, ktoré sa prejavujú v určitých "slabých" miestach organizmu chaotickým chovaním buniek, ktoré pri svojej bežnej činnosti vytvárajú neprirodzené zhluky a týmto tlakom degenerujú.
Človek - jeho neumiernené ego predsúva pred prirodzený rytmus tela všetko ostatné. Preto pokrivkáva za zdravým životom alebo sa predháňa s chorobami.
Tak ako je dokonalý ľudský organizmus, tak musí byť dokonalý aj výživový systém a predovšetkým progresívny pitný režim, inak dochádza k disharmóniám z prebytku, alebo z nedostatku - teda k ochoreniu oslabených orgánov alebo častí tela.

2. Duchovný rozmer

Odpoveď na otázku, prečo ľudia predčasne umierajú, hľadajú vedci tisícky rokov. Márne.
Človek sa k odpovedi musí prepracovať cez svoju zásadnú vnútornú zmenu.
Vnútorná vedomá zmena akceleruje schopnosť pripustiť aj to, čo by človek za žiadnych okolností nepripustil.
Umenie pripustiť aj "nemožné", aj keď len na minútu, je základ úspešného výskumu. To vie každý vedec - realista.
Pripustenie duchovného rozmeru človeka vo všetkých súvislostiach a v plnom rozsahu je brána k ešte neobjaveným skutočnostiam. Jednou z takých doposiaľ neobjavených skutočností je fakt, že pitie dostatočného množstva čistej pitnej vody (nie z vodovodu) pred jedlom, je jeden zo základných kameňov dlhého a zdravého spôsobu života človeka.
Nedostatok vody pred jedlom spôsobuje predčasnú smrť, dajme tomu v osemdesiatom roku života. Keby človek, ktorý podľa lekárov umiera na prirodzenú starobu v osemdesiatom roku života, pil dostatok vody pred jedlom, tak jeho prirodzené sté narodeniny by ho zastihli v najlepšom rozkvete. Tak ako tridsiatnika súčasnosti. Taký a nie iný má byť organizmus, teda svieži a plný energie v prirodzenej stovke.

Vedecké štúdie o tomto objave tvrdia, že voda pred jedlom za prvé vyplaví väčšinu toxických látok z organizmu, predovšetkým z obličiek, z pečene a z čriev. Tým sa zmenšuje obťažnosť trávenia následne konzumovanej potravy.
Za druhé je voda pred jedlom nutnou podmienkou pre tvorbu a aktiváciu tráviacich endogénnych enzýmov v celom tráviacom systéme od ústnej dutiny až po koniec zostupného tračníka hrubého čreva.
Bez dostatku vnútorných tráviacich enzýmov je strava prakticky nezmetabolizovateľná v plnom rozsahu a človek je bez potrebnej energie, teda energiu z potravy nezískava ale prijatej potrave ju odovzdáva. Prijatá potrava potom tráviacim traktom iba prechádza - znehodnotená a nevyužitá opúšťa ľudské telo análnym vývodom.
Tretí a rozhodujúci fakt je ten, ktorý šokuje väčšinu odbornej, ale aj laickej verejnosti, totiž že dostatok vody pred jedlom doslovne zaplaví aj črevá a v miestach, kde ústi tenké črevo do hrubého (2 cm z tenkého a 6 cm z hrubého ) čreva, je "studnička" pre Dušu človeka. Pre podstatu jeho existencie.
Toto miesto v tráviacom trakte má 3 nezastupiteľné významy.
1. Pri dostatku vody pred jedlom sa tvoria enzýmy, ktoré ako jediné štiepia beta - glukány - zdroj energie pre nešpecifické bunky imunitného systému, potrebné pre prirodzenú ochranu organizmu.
2. Druhý význam je čistota samotného hrubého čreva. Zaujímavá informácia je, že veda už niekoľko rokov skúma hrubé črevo, ako tzv. druhý mozog človeka. Tento orgán - teda jeho druhá vrstva je doslovne posiata nervovými vláknami podobnej stavby ako sú v mozgu. Je to časť nervového systému riadeného priamo Dušou človeka, ktorý je ovládaný šišinkou - epifýzou umiestnenou cca v prostriedku lebky. Východnou filozofiou je tento orgán považovaný za tzv. tretie oko. Šišinka bola v roku 1958 oficiálne uznaná vedou za orgán ľudského tela a je riadiacim centrom duchovného rozmeru človeka.
3. Tretí a rozhodujúci význam je, že v týchto miestach vnútorná vrstva hrubého čreva vstrebáva potrebné množstvo vody pre naplnenie kanálikov, ktoré prevádzajú vodu smerom hore až do brzlíka, kde je jadro Duše človeka, ktoré ho drží pri "živote".
Brzlík nutne potrebuje vodu pre svoju existenciu, ktorú mu oficiálna veda odopierala stovky rokov tvrdiac, že po 18. roku života človek brzlík nepotrebuje a tento orgán prirodzene zosychá.
Pred niekoľkými desiatkami rokov vedci pripustili a taktiež dokázali nový objav, ktorý obletel odbornú i laickú verejnosť a to je, že brzlík je jeden z rozhodujúcich orgánov v súvislosti s imunitným systémom - je to školiace stredisko jeho špecifických i nešpecifických buniek (makrofágy a B-bunky atď.).

Práve nedostatok vody pred jedlom spôsobuje predčasné zoschnutie brzlíka a doslovne vyháňanie Duše z tela, čo znamená predčasnú smrť. Voda, ktorú si natiahne brzlík z hrubého čreva, má taktiež niekoľko dôležitých významov.
Pitie vody pred jedlom podmieňuje tvorbu energie pre duchovný rozmer orgánov a tkanív, ako aj tekutín v tele. Bez tejto energie by sa v tele nepohla ani bunka. Ďalšie zistenie odborníkov na výživu je, že príjem tekutín v niekoľkých presných dávkach v priebehu dňa pomáha ako ochrana pred infekciami močových ciest a pred poškodzovaním obličiek.
Pitie vody po jedle vytvára v organizme tzv. suchý režim, ktorý núti obličky k zvýšeniu intenzívnej činnosti, k stiahnutiu vody odpadových tekutín (v podstate z toho, čo má ísť z tela von, ako aj z telových rezerv) a výsledkom toho je únava, povädnutá pleť, močové kamene, hustý pálivý moč apod. Dostatok vody pred jedlom, obohatenej o účinné látky vzácnych polysacharidov - energetických glukánov, je to najprirodzenejšie, čo môže človek urobiť pre svoju zdravú existenciu na súčasnom stupni vývoja civilizácie.
Hoci by to bolo akokoľvek pre dietológov nelogické, je to overená, aj keď nepochopiteľná "pravda o vode" a o jej význame v živote človeka. Pripustiť túto realitu v súčasnom iluzórnom svete ktorý je plný mýtov, poloprávd a prekrútených tradícií, je nadľudské úsilí pre ego materialistického vedca aj laika. Avšak nič nie je tak isté ako to, že neubehne ani dvadsať rokov a človek sa pred vodou bude klaňať ešte hlbšie ako doposiaľ. Čím zdravšie chceme jesť, tým častejšie musíme piť. Nie však ľubovoľné tekutiny v nesprávny čas, ale dostatok čistej pitnej vody pred jedlom. Každá prebytočná látka, ktorá sa z tela nemôže prirodzenou cestou dostať von, sa nielenže ukladá v organizmu, ale vytvára neplánované biochemické procesy, čím zbytočne "zamestnáva" bunky imunitného systému, ktorý sa ich snaží zbaviť. Avšak márne.
Väčšina ľudí má nízku hladinu možnej aktivity imunitného systému preto, že si ho nesprávnym popíjaním rôznych tekutín, ktoré do organizmu nepatria a vypúšťaním čistej pitnej vody z jedálneho lístka, oslabujú. Pitím dostatku vody pred jedlom, obohatenej o špeciálne glukánové energetické prípravky – INTERGLUKAN B, C, NX, sa za 22 dní vie dostať imunitný systém na dostatočne vysokú úroveň.
Je na prístupe človeka, ktorú z dvoch ciest si vyberie. Tretia cesta existuje iba v iluzórnom svete plnom falošných nádejí, totiž že telo si s hocijakou prijatou potravou nejako poradí. Poradí si tak, ako mu to človek vedome dovolí. Buď mu dá plnú moc a vnútro sa o telo dokonale postará, alebo mu ponúkne chorobu. Dať vnútru plnú moc, znamená postupné a vedomé (chcené) obmedzovanie nezriadených falošných možností v podobe nerešpektovania prirodzených zákonov organizmu. Tento poriadok potom vedie človeka k zdravému životu, plnému nových a doposiaľ nepoznaných možností.
Dať egu plnú moc, znamená užívať si nezriadene, avšak obmedzene a krátkodobo s vynútenými prestávkami na liečenie logicky z toho plynúcich chorôb.

Progresívny pitný a výživový režim môže pôsobiť zo začiatku ako obmedzenie, ale táto ilúzia sa postupne mení v prirodzené rešpektovanie biorytmu ľudského tela a po niekoľkých týždňoch je odmenou vyššia vitalita, sviežosť, postupné spomaľovanie starnutia, pozitívna energia nie len pre seba, ale aj pre tých, ktorí sa na túto cestu sebapoznávania ešte nevydali.
Mať dostatok pozitívnej energie pre druhých neznamená pomáhať im tak, že sa môžu vždy spoľahnúť na cudziu pomoc a začnú ju zneužívať, ale je to schopnosť ukázať smer, tak ako my sme sa snažili ukázať smer vám, cteným čitateľom týchto riadkov.